Elbaman 2011
Moja cesta k triatlonu začala vlastne presne na tomto mieste pred rokom. Trávil som na Elbe dovolenku a zhodou okolností sa konal Elbaman 2010, už dlho som sa zahrával s myšlienkou skúsiť si závod s prechodmi. Po príjazde do ČR som vyriešil otázku silničky a začal postupne trénovať. V Moravskom pohári v triatlone 2011 sa mi podarilo odzávodiť okrem jarného duatlonu všetky klasifikované závody a tak nabrať aspon čiastočné skúsenosti.
Po ročnom návrate na ostrov Elba s už aj natrénovanými kilometrami vo vode, na kole či pri behu som sa už nevedel dočkat závodu. V stredu večer dorazil na ostrov kamarát Lumír Hlaváč ktorý mal za cieľ pokorenie Ironmana. Ja som sa rozhodol pre 70.3 HIM čo je polovičná dištancia IM. Závod je považovaný za pomerne náročný vďaka cyklistike kde výškový profil u jedného okruhu činí niečo okolo 750 m. na 48km trati. Viacmenej sa jedná o výšlapy s následnýmy zjazdami k moru. Centrum závodu je v mestečku Marina di Campo kde som aj býval takže príprava a týždenný pobyt v mieste štartu bol pre mna výhodou.
Cyklo trať viedla s Marina di Campo cez Fetovaia, Pomonte, Patresi, Marciana, Poggio, Marciana Marina, Procchio a spat do Marina di Campo. Najvyššie dosiahnuté miesto je v horskej dedinke Marciana 360 m.n.m. Nevýhodou tejto trate je že náročne získané výškové metry nezúročíš a nezvýšiš priemernú rýchlosť pre technicky náročný zjazd s veľkým množstvom vracačiek kde po prejazde zas musíš zo sedla a vyšpurtovať. Spoločne s Lumírom sme sa v štvrtok 22.9. vybrali skúsiť si trať ktorá sa u IM skladala s 3 kol u HIM 2 kola s výnimkou jedného výšlapu ktorý mali IM naviac na nabratie rozdielu km. Trať sme si pekne prešli no pri miernom zjazde cca 8 km pred návratom do kempu som v nepozornosti vyletel s cesty a nabúral do múru, dopadlo to ešte pomerne slušne, okrem dobre narazeného pravého ľaktu a ľavého ramena a celkom slušným odreninám to nemalo žiadne večšie následky. Už večer sa ale začala nehoda ozývať, rany sa rozležali a začal som mať problémy s pohyblivosťou v ľakti a rameni čo bolo celkom nevhodné na plávanie kedže som nebol schopný sa zaprieť a zabrať vo vode a samozrejme aj na kole. Nedalo sa nič robiť a nasledujúce 2 dni som už len odpočíval. Aj tak mi príprava kola a materiálu na závody zabrala toľko času že mi to viacmenej aj vyhovovalo.
V Piatok 23.9.2011 sa konala registrácia kde sme dostali čipy, štartové čísla, a inštrukcie s organizáciou závodu. Podvečer sa konala Pasta party kde som si naložil tanier cestovín a dal si pohár piva, čakali sme velkú akciu ale viacmenej sa jednalo o spoločnú večeru ktorá by asi pri večšej skupinke závodníkov mohla byť aj zábavná. Druhý ďeň o 10:00 sa konala rozprava závodu. V sobotu do 18:00 hod bolo nutné odovzdať bicykle do deppa kde ostali do rannajšieho štartu.
Skoré ranné vstávanie po pomerne dobrom spánku ešte za tmy o 5:00, hygiena, nútené natlačenie ryže s kompótom a posledné dobalenie vecí no a následné doladenie v deppe kde sa už sústredila večšina jazdcov pri svetle čeloviek dokončievali posledné prípravy. Dofúkal som kolesá na 11 bar a definitívne opustil priestory deppa. Za chvíľku ma čakalo 1,9km vo vode, 98km na kole a 21,1 km beh.
O 7:00 štaroval závod Ironmana a o 8:10 závod HIM ženy a 8:30 HIM muži kde som bol aj ja. Pri plávani kde je okolo 400 závodníkov dochádza k pomerné mohutnej tlačenici, kopaniu, odstrkávaniu takže som mal strach ešte o bolavé rameno a ľakeť, radšej som sa postavil na koniec štarového poľa. Po odštartovaní a odšlapaných prvých metroch vo vode sa začalo plávať. Tempo som zvolil pomerne vyrovnané, moj cieľ bol hlavne doplávať bez úrazu, pár krát som bol kopnutý, odtlačený vždy som z rešpektom radšej počkal a našiel si svoju "stopu". Plávalo sa mi pomerne fajn, cítil som ešte rezervy tak som aspon posledných 200m zrýchlil. Vyplával som na 88. pozícii s priemerným tempom 1min.42s./100m.
Po výbehu z vody bol prebeh cez sprchu a cca 300m do deppa kde som chvilku na vlhké nohy nasadzoval kompresy, prilbu a vyrazil som na trať kola. Rýchlosť deppa nebola moja priorita (4min.) kedže som vedel že závod bude o dokončení nie o výsledku. Mal som v pláne začať z volna čo sa mi zas až tak moc nepodarilo ale po prvom výšlape som sa sústredil na rozšlapanie vo frekvencii kedže ma čakali už len kopce. Prvý okruh utiekol strašne rýchlo viacmenej som nemal nikde žiadnu krízu, často som jedol Powerbike a gely čo únavu odďalovalo. Na trati ma čakali kamaráti Minko s Adkou v technický náročnom zjazde s Poggia kde mi spravili nejakú fotečku, ďalej po trati som stretol Mina s Alešom a na ďalšom úseku ma čakal náš fotograf Ali s Adamom. Vidieť ich ma zas povzbudilo do dalšieho kola. V začiatku druhého kola som stretával Lumíra ktorý mal na IM nasadené nižšie tempo. Druhé kolo sa mi šlapalo lepšie rýchlosť bola vyššia ako v 1 kole tak ma to nabudilo. Po zjazde k moru a poslednyćh 8 km vyšlapávania som sa snažil nech sú nohy pripravené na beh. Počas cyklistiky som obiehal a stahoval celkom veľa jazdcov čo ma nabudilo a mal som radosť s toho že ma za celú cyklistiku obehlo tak 5 jazdcov. Do deppa som sa vracal s 2 jazdcamii kde som dorazil na 57. priebežnej pozícii v čase 3:14:38 priemerná rýchlosť 28 km/hod. zo zástavkami na občerstvovačkách. Priemerné tempo jazdy mi vyšlo na 29,92km/hod.
Bežecké deppo som mal rýchle zavesil kolo, dal dole prilbu nasadil šilt prezul bežecké boty a vyrazil. Kedže je bežecká časť moje navečšie trápenie bol som zvedavý čo to spraví po kole. Trať bola pomerne príjemná s polovice mestská promenáda popri mori a zbytok cesta za mesto s minimálnym prevýšením a 4 občerstvovacími stanicami kde som najviac používal namočené špongie na osvieženie. Začiatok som zvolil pocitovo volnejšie ale pri pohľade na hodinky a údaj 4:40 som pochopil že to tak dlho nepojde no bežalo sa mi dobre tak som si to snažil udržať vydržalo mi to 4 km potom tempo spadlo na priemerných 5:30 ktoré sa mi podarilo držať po skoro celý závod. Keďže beh je mojou najslabšou stránkou závodníkov ktorých som stiahol na kole som zas stretával ako ma obiehali. Posledné 2 kilometre sa mi už bežalo celkom fajn pretiahol som krok zvýšil malinko tempo. V ciely ma už čakala početná skupinka hlučno fandiacich kamarátov ku ktorým sa pridali aj domáci Taliani takže moj dobeh zožal večšie ovácie ako akého koľvek iného triatleta :-)
Do cieľa som došiel v čase 5:48:09 na 81. pozícii celkovo a v kategórii mi čas zabezpečil 7. pozíciu čo bol výkon nad moje očakávania.
V ciely som dostal finishersku medajlu a mal už pripravené šampanské tak hned po dobehu lietali špunty :-)
Po dobehnutí následovala oslava do skorých ranných hodín pomezi ktorú sme ešte povzbudzovali dobiehajúcich Ironmanov medzi kterými bol aj Lumír.
Závod bol vynikajúco zorganizovaný s neuveriteľnou Toskánskou atmosférou ktorú znásobovalo aj povzbudzovanie nie malého množstva českých turistov a kamarátov.
Arrivederci snáď zas o rok J
Tomáš Malátek
foto: http://vladimir.jirista.cz/