ELBAMAN 2016
Tento rok som na Elbu smeroval s vedomím, že pojde o moj posledný "krátky" Elbaman a ak by som sa sem ešte niekedy vrátil, tak že sa pokúsim o jeden z najnáročnejších "Ironmanov".
V sobotu deň pred hlavným závodom sa konal detský závod, na ktorom sa zúčastnil aj moj synovec Oli, ktorý si v svojej triatlonovej premiére v kategórii "Cuccioli" dokázal krásne poradiť s prechodmi a závod tak zvládol na 9. pozícii. Každopádne treba pochválit Italov, ako sa venujú mladým a akú úroveň závody pre športové nadeje majú zorganizované.
Náš závod bol naplánovaný na nedeľu 25.09.2016.
Štart mojej kategórie na 8:30 v zátoke Marina di Campo, kde som sa sústredil už týždeň pred závodom. Tento rok som sa z Teamu NOVATOP LAPIERRE zúčastnil sám.
Na trati so mnou bojoval kamarát Mirek Pavlík, ostrielaný borec, ktorý drtí kategórie, ale aj mladých chlapcov a Skotský (Zrzek) Dan Howard.
Na štarte sme mali snáď najpočetnjší Fun club, ktorý tvorili naše rodiny, kamaráti s vlajkami a boli každopádne neprehliadnutelný. V predošlý deň sme si fandenie všetci nacvičili na deťoch, a tak nastal deň D pre všetkých, ktorý sa závodu zúčastnili apsoň ako diváci.
Plávanie z koridoru o počte niečo cez 360 závodníkov (muži Elbaman73) je vždy zo štartu náročné. Vybudovanie pozície chvíľku trvalo a z vody vyliezam za 32:11 na 52. pozícii, čo je moj štandart. Dlhý prebeh depom, kde sa bohužial zdržiavam dlhšie, ako by som chcel, lebo som si predošlý deň nešikovne nakopol prst na nohe, ktorý zmodral a už pri chodzi dosť bolel.
V depe som mal po plávaní odlepený tejp, ktorý mal fixovat aspoň čiastočne prst, ale časť tejpu zlepujem a nazutie bolo už zdĺhavejšie, čo ma v depe zdržalo.
Vybieham z depa s bolesťou opierajúc sa o bika, naskakujem a začína najdlhšia a najnáročnejšia časť závodu.
Okolo západnej strany ostrova ma čakalo 94km cyklistiky s prevýšením cca 1500m. Trať dobre poznám, je to moj 5 Elbaman, 6 dovolenka na Elbe, takže viem, kde ma čo čaká. Tento rok volím odľahčenú verziu "špeciálu" ľahké kolesá Ksyrium Pro Exalith a idem bez hrazdy. Prvé kolo sa mi ide celkom dobre, míňam sa z jediným Slovenským závodníkom Lacim Néčom, ktorý tým, že nemá načítanú trať po pár km stráca a ja idem ďalej osamotený a postupne sťahujem straty.
Znalosť trati mi pomáha vybojovať pár pozícii predovšetkým v zjazde a technických úsekoch. Do druhého kola vchádzam zo stratou 1 minúty na Zrzka, na ktorého som mal povodne 3 minútovu stratu (pri výbehu s plaveckého depa). Viem, že má momentálne dobrú formu, preto ma to necháva chladným, s ním dnes závodiť ozaj nechcem. Druhé cyklistické kolo idem na pocit dobre, žiadna večšia kríza nenastáva, viem, kde ma čaká najhorší úsek, ten zatnem zuby a pred vjazdom do nádherného horského mestečka Marciana sťahujem prešitého Zrzka, s ktorým chvíľku debatím a potom si idem zas svoje. Čaká ma len zjazd, kde ak nepichnem, tak zas dačo málo získam a potom posledných 15km do depa. V posledných kilometroch sa mi ešte darí sťahovať jazdcov predomnou. Viem, že získať možem hlavne v cyklistike, na behu bohužiaľ stále strácam a prichádzam tak o cenne získané pozície. Cyklistiku končím v čase 3:09:45 na 23. pozícii čím si polepšujem... bohužial nie na dlho :)
Depo zvládam pomerne rýchlo a vybieham na poslednú časť závodu s očakávaním, čo spraví prst na nohe. Na kole to podržala tuhá tretra aj keď občas zabolel. Na konci kola predchádzam ťažkostiam a dávam analgetika, ktoré buď zabrali alebo zabrala eufória zo závodu a pomalinky ukrajujem meter za metrom. Zisťujem, že pre prst na nohe sú bolestivé zbehy, ktorých na Elbe chvalabohu moc nie je. Teplomer v zavodný deň ukazuje niečo okolo 35 na slnku, takže je nutné ochladzovanie v čo največšom možnom množstve. Na občerstvovačke sa snažím moc nezdržovať pijem kolu, vodu, berem špongie do rúk a volím stratégiu od občerstvovačky po občerstvovačku. Koniec druhého z troch kol mi dáva zabrať a cítim únavu - aj slnko bere svoju daň.
Funclub ale nesklamáva ani pri jednom prebehu, povzbudzujú aj počas trate, čo ma posúva stále ďalej. Do posledného kola vbieham a viem, že musím mierne vystupňovať tempo, ktoré je už tak pomalé. Laci ma zo zadu sťahuje, Mirek ma prebehol na 5 km behu a prekvapil ma tak svojou cyklistikou, kedže je slabší plavec. Zrzek na trati už nie je a vzhľadom k našim posledným stretnutiam na trati usudzujem, že asi zabalil.
Posledný zábeh za mesto a viem, že možem tempo stupňovať, že ma už nečaká viac ako dva kilometre. V cieľovom úseku na mňa čaká parta, Ruda podáva vlajku a do cieľa dobieham v čase 5:39:35. na celkovo 50. pozícii čo mi hodí v kategórii 12. miesto. Doteraz som o čase nemal najmenšie tušenie, keďže ani na kole ani ne behu som bol bez akýchkoľvek computerov.
Možno som očakával výraznejšie zlepšenie oproti min roku ako o 3 minúty, to by som ale musel niečo spraviť s behom. Na cyklistickej časti sa už sekundy ukracujú naozaj tažko. Vidno, že sa posunula do štartovky kvalitná konkurencia.
Teraz ma čakalo už len 6 oddychových dní v nádhernom prostredí Elby, ktoré si je treba zažiť. Užívali sme si s vynikajúcov partou ľudí, a tak som krásne zakončil túto pomerne náročnú sezónu.
Elba zas nesklamala a zostáva ako jedna z TOP srdcoviek.
Tom
Výsledky: http://www.kronoservice.com/it/schedaclassifica.php?idgara=1829#bannercontainer1
